Neverila ze to dokaze...Neverila uz len preto, ze nad tym tak dlho premyslala. Ved prave take veci sa neplnia..vynimka potvrdila pravidlo ked sa na nu spoliehala najmenej.Alebo najviac. Rozchody bolia. Mnozne cislo je cisto pravdive. Absolvovala totiz dva naraz. Jeden s muzom ktori ju nudil ale milovala tie nikamneveduce rozhovory ktore tak krasne tesili jej zmysly, milovala ho. A druhy so zenou ktoru uz nemilovala ale obdivovala jej tuzbu a moc premenit tie najnudnejsie chvile v adrenalinovy pozitok, ktori zanechava neochvejny, burlivy pocit prejavujuci sa zvysenym cukrom, hladinou hormonov a adrenalinom. Hlavne adrenalinom.
Vola sa Evilka. Evilka od samo o sebe naznacuje jej povod z pekiel. Ak ste to nespoznali na prvy pohlad na druhy vam ten pohlad cez oci neunikol. Niezeby na to vyzerala, ale jej minulost by nevykompenzovala akakolvek bezuhonne decentna buducnost. Nemohla nebyt z pekla.
Aby sme sa vratili k pointe, nakolko minulost sme ako-tak nateraz vybavili. Na minulost bude dost casu v buducnosti. Aspon na tu velmi minulu. No ale aby sme sa naozaj vratili k tej pointe ktora mi velmi ohladuplne unika cely cas... Rozisla sa s nimi napriek vsetkim rada vsetkich ludi ktori boli za aj proti. Rozhodla sa aj napriek tomu, ze jej to sposobovalo strasne utrpenie. Uz len to plytvanie myslienok cele dni a noci. Myslienok, ktore mohla a mala vyuzit na velkolepy rozvoj jej osobnosti. Najzahadnejsi bol vsak dovod dvoch najhorsich rozchodov v jej doterajsom zivote. Rozhodla sa najst sama seba. Dat sa dokopy a premenit svoju osobnostnu krizu v nieco uzitocne. Bola by sice prva, ale bol to posledny ideal ktori v nej ostal. Nech je teda velkolepy, aspon ten posledny.
Mala pocit ze ak prekona tieto rozchody dokaze sa sustredit len sama na seba a to je jedina cesta k zachrane jej skazenej duse. Skutocnost ze riskovala privela (mozno aj vsetko) ju nutila stale premyslat dokola o tom istom. Skratka v konecnom efekte jej to malo pomoct. Dusila v sebe svoje problemy a s nadhladom prehliadala slzy ktore jej najblizsi priatelia plakali len koli strachu o nu. Strachu z toho ze sa nakoniec boj so svojim problemom prehra ak s nim bude bojovat sama. Jej priatelia boli ochotni obliect si virtualne brnenie, vziat do ruky mec a zacat strategicke tazenie s jej problemom. Lenze nevedeli kde je nepriatel. Odmietla im to povedat. V case ked uz nedokazala absorbovat ani tvare smutne zo strachu a neschopnosti jej pomoct sa rozisla. Prakticky len s dvoma ludmi. Teoreticky s celym svetom.
Po troch mesiacoch aktivnej abstinencie od cigariet, alkoholu a ostatnych nastrah skoro dospeleho zivota mala chut vyfajcit vsetok alkohol v Pressburgu a zapit ho vsetkimi cigaretami s filtrom. Nakoniec pridala aj prejedanie sa vsetkimi prvkami vyzivy znacne obeznych ludi. Vzdy to bolo lepsie ako drvit a ciarkovat svoje svoje telo roznymi nervydrasajucimi latkami. Vedela ze to bude tazke, ved sa to rozhodla spravit aj napriek vsetkim zretelne donebavolajucim vystraham. Jedine co necakala bola ta disfunkcia. Disfunkcia vsetkich psychickych organov. Povodny predpoklad bol boj. Tak preco nemala silu ani bojovat? Strategia sa menit neda. Aspon nie ta ktora vlastne nikdy neexistovala. Jej telo nebojovalo, jej telo len trpelo a chcelo sa znicit. Cimkolvek, ale nie fyzicky na to nemala dost odvahy.
Potom zaspala. Ocakavanie pokojneho spanku bolo nemiestne irelevantne. Asi preto sa tak casto strhavala. Nakoniec bolo lepsie trpiet za stavu bdenia, ktore obsahovalo znacne vyhody. Alebo aspon jednu. Cigaretu.
1 komentár:
Nika..chapem to celkom...mozno iba trosku,ale preco si sa chcela znicit??..
Zverejnenie komentára