
Vyskum mojho objektivne subjektivneho nezavisle zaangazovaneho JA potvrdil, ze cloveku nemusi prestat byt srdce aby zomrel. Clovek moze zomret v priemere asi dva krat za zivot pricom zahrnajuc klinicku smrt az tri krat. Aby sme sa rozumeli a nepisala som tu jak cisty mongol.
Smrti cloveka sice nikto naozaj nerozumie, ale vacsina aspon pripusta existenciu tohto javu. Zatial co o existencii psychickej smrti nevie minimalne vacsina. Nehovoriac o potvrdzovani tohto javu obycajnymi smrtelnikmi. Co povazujem za absolutne vylucene vzhladom na minimalny vyskyt emocionalnej inteligencie u beznych smrtelnikov a maximalne percento paranoje na cm kubicky zhmotneneho tela „cloveka“. Ako objekt clanku teda nepouzijem ani „ obycajnu“ smrt ani tu klinicku, pretoze na zverejnovanie clankov takeho odvazneho typu nemam ani kvalifikaciu, ani silu, a uz vobec nemam chut citat komentare vystudovanych a nevystudovanych odbornikov na setko co sa tyka setkeho. Z tejto zbytocnej teoretickej uvahy vyplyva ze objekt mojho jedineho zaujmu nasledujuce minimalne dve hodiny je psychicka smrt (dalej len Psycho S), ktoru mozem rozoberat aj tak iba preto ze je to cisto subjektivna a neprebadana zalezitost.
Psycho S nepostihuje iba slabsich, alebo inac hendikepovanych jedincov. Komunita je vsak malo informovana z roznych dovodov. Jednym z dovov je tazka identifikacia tohto stavu (pomenovaniu choroba sa vyhybam z cisto alibistickych dovodov). Smrtelnici si casto mylia stavy depresii, chvilkovych zachvatov uzkosti ci syndromov vyhorenia s Psycho S z dovodu uz vyssie zmienovanej paranoje podmienenej hypochondrickym symptomom. Psycho S ako konecny stav duse zapricinuje totalnu skoro az abslolutnu dysfunkciu organov ovladanych volou. To v praxi znamena, ze clovek psychicky mrtvy nedokaze adekvatne monitorovat stav okolia a nedokaze robit ani banalne veci ako napr. navarit jelenie ragu, plnenu papriku, spenat a´la Jamie Oliver, v ktorom je vlastne minimum spenatu, pripadne sa mu nepodari opravit vzducholod zaparkovanu v garazi.
V skutocnosti je to vsak este horise postupne klesa uroven pripravovanych jedal na samom konci ludskej existencie dochadza k poklesu zivotnej urovne ako takej. V globale by sa dalo povedat, ze clovek zvacsa zacne byt zavisly na istom druhu nenarocnj cinnosti napr. pocuvanie hudby cez mp3 player, velavyznamne ocumovanie stropu az do samej nirvany kulturneho vyzitia a pod. Smrtelnici vo vseobecnosti zacnu prepadat depresiam a ostatnym nikdynekonciacim sebalutostym cinnostiam, ktore su vsak len sprievodnym javom.
Srdecne gratulujem citatelom, kt. clanku porozumeli vo vsetkych smeroch, lebo autora (akoze ja) je znacne zmatana, tym co prave vytvorila, ale selektovanim jednotlivych casti by sa asi dopracovala k destrukcii clanku tak to radsej skusat nebudem.
PS: Len som chcela povedat, ze clovek neumiera iba ked nastane fyzicka smrt, clovek umrie ak prestane komunikovat. Nie iba s ludmi. S celym svetom.