Posadnutosť...

Relatívny čas premietajúci sa v tejto chvíli na hodinkách je 1:44 (ráno) stredoeuropskeho časového pásma. Moja začínajúca závislosť na internete sa prejavuje tým že už s menšími prestávkami od rána chatujem, surfujem alebo sa len smejem nad pozerstvom niektorých ľudí, ktorí sa na internete prezentujú.V prestávkach väčšinou spím, jem, pozerám tv, hrám play station, premiestňujem sa od jedného PC k druhému, telefonujem alebo jednoducho fajčím.Prestávky čoraz viac zmenšujem, aby som zefektívnila môj nezmyselný pobyt na internete. Občas ma napadne vyjsť von, ale táto myšlienka je uskutočnená mojim 5 minútovým pobytom na terase s cigaretou v ruke, alebo zahnaná naspäť do myšlienkového teritoria. Hádam sa sama zo sebou či to má význam, alebo nie. Som si vedomá, že tomu viac a viac prepadám, ale neviem si predstaviť čo príde. Nebojím sa.Neviem čo ma čaká. Na druhej strane nemám dostatok vôle ísť robiť čokolvek iné. Nakoniec však intelektuálnou analýzou dospejem k názoru že aj toto je iba dočasné a pominuteľné očarenie.Idem na cigaretu.

White hell

Aku farbu ma peklo? Ciernu? Cervenu? Bielu... Chcela som vediet ako sa mam obliect ked tam pojdem. Tuto otazku som sa pytala stvrt roka vsetkich ludi, ktori ma zaujimali a ked uz som sa vzdala, zo vsetkich rozporuplych odpovedi jeden clovek mi povedal ze bielu a prebodol ma pohladom. Vtedy som zistila, ze ked som konecne dostala spravnu odpoved, ktora ma zaskocila najprv svojou pravdivostou a potom aj odlisnostou, tak uz sa vlastne nemusim ist prezliect. Bola som v tej farbe prilis dlho a je cast obliect sa do niecoho cistejsieho ako je biela.

Nezalezi na tom ako dlho sme nosili dupacky, raz si v kazdom pripade musime obut tenisky...

Smrt a to horsie

Vyskum mojho objektivne subjektivneho nezavisle zaangazovaneho JA potvrdil, ze cloveku nemusi prestat byt srdce aby zomrel. Clovek moze zomret v priemere asi dva krat za zivot pricom zahrnajuc klinicku smrt az tri krat. Aby sme sa rozumeli a nepisala som tu jak cisty mongol.

Smrti cloveka sice nikto naozaj nerozumie, ale vacsina aspon pripusta existenciu tohto javu. Zatial co o existencii psychickej smrti nevie minimalne vacsina. Nehovoriac o potvrdzovani tohto javu obycajnymi smrtelnikmi. Co povazujem za absolutne vylucene vzhladom na minimalny vyskyt emocionalnej inteligencie u beznych smrtelnikov a maximalne percento paranoje na cm kubicky zhmotneneho tela „cloveka“. Ako objekt clanku teda nepouzijem ani „ obycajnu“ smrt ani tu klinicku, pretoze na zverejnovanie clankov takeho odvazneho typu nemam ani kvalifikaciu, ani silu, a uz vobec nemam chut citat komentare vystudovanych a nevystudovanych odbornikov na setko co sa tyka setkeho. Z tejto zbytocnej teoretickej uvahy vyplyva ze objekt mojho jedineho zaujmu nasledujuce minimalne dve hodiny je psychicka smrt (dalej len Psycho S), ktoru mozem rozoberat aj tak iba preto ze je to cisto subjektivna a neprebadana zalezitost.

Psycho S nepostihuje iba slabsich, alebo inac hendikepovanych jedincov. Komunita je vsak malo informovana z roznych dovodov. Jednym z dovov je tazka identifikacia tohto stavu (pomenovaniu choroba sa vyhybam z cisto alibistickych dovodov). Smrtelnici si casto mylia stavy depresii, chvilkovych zachvatov uzkosti ci syndromov vyhorenia s Psycho S z dovodu uz vyssie zmienovanej paranoje podmienenej hypochondrickym symptomom. Psycho S ako konecny stav duse zapricinuje totalnu skoro az abslolutnu dysfunkciu organov ovladanych volou. To v praxi znamena, ze clovek psychicky mrtvy nedokaze adekvatne monitorovat stav okolia a nedokaze robit ani banalne veci ako napr. navarit jelenie ragu, plnenu papriku, spenat a´la Jamie Oliver, v ktorom je vlastne minimum spenatu, pripadne sa mu nepodari opravit vzducholod zaparkovanu v garazi.

V skutocnosti je to vsak este horise postupne klesa uroven pripravovanych jedal na samom konci ludskej existencie dochadza k poklesu zivotnej urovne ako takej. V globale by sa dalo povedat, ze clovek zvacsa zacne byt zavisly na istom druhu nenarocnj cinnosti napr. pocuvanie hudby cez mp3 player, velavyznamne ocumovanie stropu az do samej nirvany kulturneho vyzitia a pod. Smrtelnici vo vseobecnosti zacnu prepadat depresiam a ostatnym nikdynekonciacim sebalutostym cinnostiam, ktore su vsak len sprievodnym javom.

Srdecne gratulujem citatelom, kt. clanku porozumeli vo vsetkych smeroch, lebo autora (akoze ja) je znacne zmatana, tym co prave vytvorila, ale selektovanim jednotlivych casti by sa asi dopracovala k destrukcii clanku tak to radsej skusat nebudem.

PS: Len som chcela povedat, ze clovek neumiera iba ked nastane fyzicka smrt, clovek umrie ak prestane komunikovat. Nie iba s ludmi. S celym svetom.

Cestou do pekla...

Neverila ze to dokaze...Neverila uz len preto, ze nad tym tak dlho premyslala. Ved prave take veci sa neplnia..vynimka potvrdila pravidlo ked sa na nu spoliehala najmenej.Alebo najviac. Rozchody bolia. Mnozne cislo je cisto pravdive. Absolvovala totiz dva naraz. Jeden s muzom ktori ju nudil ale milovala tie nikamneveduce rozhovory ktore tak krasne tesili jej zmysly, milovala ho. A druhy so zenou ktoru uz nemilovala ale obdivovala jej tuzbu a moc premenit tie najnudnejsie chvile v adrenalinovy pozitok, ktori zanechava neochvejny, burlivy pocit prejavujuci sa zvysenym cukrom, hladinou hormonov a adrenalinom. Hlavne adrenalinom.

Vola sa Evilka. Evilka od samo o sebe naznacuje jej povod z pekiel. Ak ste to nespoznali na prvy pohlad na druhy vam ten pohlad cez oci neunikol. Niezeby na to vyzerala, ale jej minulost by nevykompenzovala akakolvek bezuhonne decentna buducnost. Nemohla nebyt z pekla.

Aby sme sa vratili k pointe, nakolko minulost sme ako-tak nateraz vybavili. Na minulost bude dost casu v buducnosti. Aspon na tu velmi minulu. No ale aby sme sa naozaj vratili k tej pointe ktora mi velmi ohladuplne unika cely cas... Rozisla sa s nimi napriek vsetkim rada vsetkich ludi ktori boli za aj proti. Rozhodla sa aj napriek tomu, ze jej to sposobovalo strasne utrpenie. Uz len to plytvanie myslienok cele dni a noci. Myslienok, ktore mohla a mala vyuzit na velkolepy rozvoj jej osobnosti. Najzahadnejsi bol vsak dovod dvoch najhorsich rozchodov v jej doterajsom zivote. Rozhodla sa najst sama seba. Dat sa dokopy a premenit svoju osobnostnu krizu v nieco uzitocne. Bola by sice prva, ale bol to posledny ideal ktori v nej ostal. Nech je teda velkolepy, aspon ten posledny.

Mala pocit ze ak prekona tieto rozchody dokaze sa sustredit len sama na seba a to je jedina cesta k zachrane jej skazenej duse. Skutocnost ze riskovala privela (mozno aj vsetko) ju nutila stale premyslat dokola o tom istom. Skratka v konecnom efekte jej to malo pomoct. Dusila v sebe svoje problemy a s nadhladom prehliadala slzy ktore jej najblizsi priatelia plakali len koli strachu o nu. Strachu z toho ze sa nakoniec boj so svojim problemom prehra ak s nim bude bojovat sama. Jej priatelia boli ochotni obliect si virtualne brnenie, vziat do ruky mec a zacat strategicke tazenie s jej problemom. Lenze nevedeli kde je nepriatel. Odmietla im to povedat. V case ked uz nedokazala absorbovat ani tvare smutne zo strachu a neschopnosti jej pomoct sa rozisla. Prakticky len s dvoma ludmi. Teoreticky s celym svetom.

Po troch mesiacoch aktivnej abstinencie od cigariet, alkoholu a ostatnych nastrah skoro dospeleho zivota mala chut vyfajcit vsetok alkohol v Pressburgu a zapit ho vsetkimi cigaretami s filtrom. Nakoniec pridala aj prejedanie sa vsetkimi prvkami vyzivy znacne obeznych ludi. Vzdy to bolo lepsie ako drvit a ciarkovat svoje svoje telo roznymi nervydrasajucimi latkami. Vedela ze to bude tazke, ved sa to rozhodla spravit aj napriek vsetkim zretelne donebavolajucim vystraham. Jedine co necakala bola ta disfunkcia. Disfunkcia vsetkich psychickych organov. Povodny predpoklad bol boj. Tak preco nemala silu ani bojovat? Strategia sa menit neda. Aspon nie ta ktora vlastne nikdy neexistovala. Jej telo nebojovalo, jej telo len trpelo a chcelo sa znicit. Cimkolvek, ale nie fyzicky na to nemala dost odvahy.

Potom zaspala. Ocakavanie pokojneho spanku bolo nemiestne irelevantne. Asi preto sa tak casto strhavala. Nakoniec bolo lepsie trpiet za stavu bdenia, ktore obsahovalo znacne vyhody. Alebo aspon jednu. Cigaretu.

Uvodne zdvorile odporucanie!

povedz mi co si o mne myslis a ja do teba kamenom lebo si mi vykopal jamu a teraz sa to z hory ozyva...dvl